1. Ak zalovíte v pamäti, spomeniete si na vyváranie našich mám či starých mám? Aké boli Vaše TOP maškrty?
P.H.: Moja babička s prababičkou vedeli robiť fantastické zemiakové guľky plnené slivkami a posypané makom. Niečo božské! A úžasné vianočné rožky, v ktorých sa makom, orechmi ani tvarohom nešetrilo. A napríklad môj otec zas skvelú sardinkovú pomazánku. Žiaľ, všetci títo ľudia už nie sú so mnou na tomto svete, ale na tieto ich dobroty nikdy nezabudnem! Sem-tam, sa niekto pokúsi ukuchtiť niečo podobné, ale poznáte to – to už nie je ono! Pamätám si ale aj jedno jedlo, či skôr jedlo-nápoj, ktorý som dvakrát nemusel- pečivo vo varenom mlieku – bŕŕŕ! (smiech)

2. Existuje slovenská ingrediencia alebo potravina ktorú máte najradšej?
P.H.: Poznám ľudí, ktorí sú závislí na feferónkach, kečupe či vegete. Ja nejakou takou úchylkou netrpím. Ale napríklad kura môžem na akýkoľvek spôsob...

3. Na aké netradičné jedlo zo svetovej kuchyne, ktoré ste ešte nejedli, by ste sa dali nahovoriť?
P.H.: Veľmi mi chutia morské „príšery“. Mám rád čínsku kuchyňu – suši, maki... Milujem slimáky a žabie stehienka! Mojich známych ide šľak trafiť! (smiech) Ja rád skúmam a skúšam exotickú kuchyňu, som schopný zjesť čokoľvek. 

4. Keď sa povie „Zdravá strava“, čo Vás ako prvé napadne?
P.H.: To, že ja nie som práve jej najväčší propagátor! (smiech) V momente si predstavím kopec buriny (zelenina) a taniere bez mäsa. Viem, že je to pritiahnuté za vlasy, ale faktom je, že jem, čo mi chutí, aj keď to práve zdravé nie je... 

5. Ktoré exotické ovocie alebo zeleninu, ktoré ste už jedli akejkoľvek krajiny, Vám najviac chutili?
P.H.: Mango, papaya, ale pravdupovediac, často sa mi v cudzine stáva, že jem a vôbec neviem čo (smiech). Chutí to, a je mi jedno, ako sa to volá... (smiech)

6. Pri tropických horúčavách sa odporúča veľa piť, ale na dovolenkách je to inak. Aké miešané alkoholické alebo nealkoholické nápoje by ste si objednali v miestnom bare?
P.H.: Môžu mi namiešať všetko, okrem ananásu, na ktorý som alergický. Ananás milujem a priznávam, niekedy neodolám pokušeniu ochutnať ho, ale tie následky... Alkohol všeobecne pijem len výnimočne, úplne mi stačia miešané drinky bez neho. Ak chcete odo mňa počuť, že v horúčavách by som určite nepil sladké miešané nápoje, máte smolu. Keď to má byť dovolenka, tak aj dovolenka od striktných poučiek o zdravej výžive... (smiech)

7. Hovorí sa, že pohár vínka denne nezaškodí. Aké pijete radšej, biele, ružové, červené alebo šampanské?
P.H.: Keď idem k niekomu na návštevu alebo na stretnutie do reštaurácie, väčšinou vždy autom. Takže žiaden alkohol, ani víno nepijem. A keď sa mi konečne hviezdy priaznivo naklonia, tak radšej červené – mám dobrý pocit, že pijem naozaj na zdravie, veď sa vraví, že červené víno je na krvinky...

8. Máte rád zákusky, koláče alebo sladkosti? Aké?
P.H.: Bránim sa, koľko sa dá. (smiech) Zákusky, také, čo sa vrtia na tanieri v kaviarňach či cukrárňach nemusím. Nemám rád úplne presladené jedlá. Ale taký dobrý jablkový, či višňovo-makový závin, gaštanové pyré so šľahačkou či parené buchty s lekvárom, tak to si dám povedať...

9. Vaša najobľúbenejšia destinácia je Egypt. Aké typické jedlo by ste nám doporučili?
P.H.: Problémom je, že v egyptských hoteloch sa plne prispôsobili európskej kuchyni. A na tradičné domáce jedlo niekde v stánku na ulici človek nemá veľmi odvahu. Ak vám v hoteli ponúknu ich typický kebab, to je zázrak... Mám rád ich pita chlieb. Aj mäso, ktoré je vždy výrazne ochutené rôznymi koreninami a má výraznú chuť. Paradoxne takmer bez chuti mi pripadajú ich ryby... Tie akoby servírovali len tak na prírodno...

10. Ak by sme Vám chceli navariť skvelý a nezabudnuteľný obed, nechali by ste menu na nás alebo by ste mali špeciálne želanie?
P.H.: Potešila ma vaša otázka. Bál som sa, že sa ma opýtate, čo by som vám ja dokázal navariť. Lebo v tomto prípade by som vám musel odpovedať asi takto – vyberte si niečo z mrazničky a hoďte do mikrovlnky alebo na chladničke máte číslo na donáškovú službu miestnej pizzerie (smiech). Ja som totiž odborník – ochutnávač, nie kuchár (smiech). Výsledok môjho kuchárskeho talentu, ktorý ešte stále niekde drieme, by hraničil z trestným činom všeobecného ohrozenia alebo travičstva (smiech). Poteším vás – som všežravec a veľmi vďačný „jedlík“. Máločo mi vyslovene nechutí. V tábore mi raz do ryžového nákypu pripiekli uhorky a cibuľu. Zjedol som. Myslel som, že je to miestny recept a tak to má byť (smiech). Ak sa dá, rád ponechávam výber menu na kuchárov. A vôbec sa nemusia báť, že by tanier zostal prázdny...

Ďakujeme Patrikovi Hermanovi za príjemný rozhovor a prajeme mu veľa zaujímavých a poučných informácií a príbehov, ktoré nám pravidelne prináša.



Vytlačiť stránku